Keď nesieš celý svet… ale nikto nenesie teba.
Sedíš v izbe ako dieťa v rodine, kde navonok všetko vyzerá pekne, upratane, ale ty cítiš. Cítiš bolesť všetkých okolo. Cítiš tú tichú paniku, ktorá kričí spoza úsmevov a dokonalých rolí. A možno nekričí len vo vnútri… možno už aj navonok.
Zamyslíš sa: „Neurobila som niečo zle? Možno som len komplikovaná, možno je všetko zle kvôli mne… možno keby som tu nebola, boli by všetci šťastnejší.“
Au. A tak sa rozhodneš – budem silná. Budem sa snažiť. Budem pomáhať. Nesmie to byť ešte ťažšie pre druhých. Neprekážaj. Nespomaľuj. Tlmi sa.
A čas beží.
Keď si konečne dovolíš prejaviť súcit, príde odpoveď: „To nič, nič sa nedeje, buď v pohode. Život je ťažký, musíš to len vydržať.“
Aha… čiže potlač sa. Zadrž dych. Vydrž to. A možno, možno raz príde tá odmena.
A tak makáš. Skvelé známky, úspechy, výkony. Sila, výdrž, cieľ za cieľom. S nádejou, že raz to bude stáť za to.
A potom to príde – zrazu máš všetko. Máš ten „vyskladaný“ život, uznanie, obdiv, možno aj ľudia, ktorým si svetlom v tme…, ale niečo ti chýba. Niečo sa vytratilo. Ľahkosť. Radosť. Bytie.
A začína to bolieť.
Ten vzorec: vydrž to. Buď tu pre všetkých. Plň očakávania.
A áno – darí sa ti. Si maják, si silná. To všetko je pravda.
Ale tvoje pravé JA sa hlási o slovo. Silnejšie. Vytrvalejšie.
A chce konečne zhodiť tú váhu, ktorú si nikdy nemala niesť.
Celý život nesieš všetkých. Všetko. Ale stále nie je „odmena“.
Len ďalší cieľ. Ďalšia veža, ktorú treba zdolať.
Ľudia ťa obdivujú. Ale nevidia ťa.
Si slnkom pre druhých, ale nocou pre seba.
A tak tvoja duša začne kričať:
Áno, som silná. Áno, viem viesť.
Ale teraz… teraz nechcem viesť.
Chcem len byť. Dýchať. Byť videná. Pre to, kým som.
Ako keby si ťahala na lane celú rodinu, prácu, emócie všetkých naokolo… a nikto ti tú váhu nikdy nevzal – ani na chvíľu.
Ale hlboko vnútri… vieš, že to nie je len o nich. Je to aj o tebe.
O tom vnútornom pocite: Nemôžem pustiť. Nemôžem sa zastaviť. Inak sa všetko zrúti.
A áno – zrúti sa.
Ale nie ty.
Zrúti sa len ten starý svet, ktorý si celú dobu niesla…
A uvoľní priestor pre ten nový.
Ten, ktorý už konečne ponesie aj teba.
Dovolíš si to vo svojej jemnosti a sebaláske?
Martina z Harmónie života 
